VINOHRADNÍCTVO V PEZINKU

História

Uvádza sa, že už z praveku sa zachovali najstaršie archeologicné nálezy napr. (keltské hradisko Molpír pri Smoleniciach), ktoré dokazujú pestovanie viniča kmeňmi Keltov v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ( v 7.-6. stor. pred Kristom.)

V mladšej dobe rímskej sa k nám vinohradníctvo a vinárstvo dostáva  z územia rímskej Panónie (v dobe Marca Aurelia Proba – 2. stor. po Kristovi.)

Územie, na ktorom sa  Pezinok rozkladá sa prvý krát spomína v roku 1208 pod názvom „terra Bozin“.

Prvá písomná zmienka o existencii vinohradov v chotári Pezinka pochádza z roku 1295.

V roku 1376 získava Pezinok trhové privilégiá a stáva sa mestečkom. Základom bohatstva mesta a jeho obyvateľov sa stalo najmä kvalitné víno, s ktorým pezinskí obchodníci obchodovali v širšom priestore celej strednej Európy.

V 13.- 14. storočí sa významnou mierou na rozvoji vinohradníctva v Pezinku podieľali nemeckí kolonisti, ktorí nadviazali na staršiu domácu vinohradnícku tradiciu. Vinohradníctvo v tomto období bolo značne zničené vpádmiTatárov. S pomocou nemeckých prisťahovalcov bolo vinohradníctvo obnovené  a zveľadené.

Významným obdobím z pohľadu dejín Pezinka je najmä 17. storočie. Môžeme sem datovať najväčší rozmach malokarpatského vinohradníctva. Vinohradnícka výroba prežívala jeden zo svojích vrcholov. Pezinské vína sa vyvážali do okolitých miest a krajín, na české, moravské a sliezke trhy.

V roku 1615 sa Pezinok stáva na základe tzv. Malého privilégia Mateja II. slobodným kráľovským mestečkom.

V roku 1647 na základe privilégia Ferdinanda III. slobodným kráľovským mestom.

V 18. storočí nastáva úpadok Pezinka, spojený najmä s preorientovaním obchodu s vínom na iné trhy a pestovateľské oblasti a taktiež s postupným privilegovaním vín z rakúskych vinohradníckych oblastí oproti ostatným vinohradníckym oblastiam Rakúsko-Uhorska.

Úpadok vinohradníctva vyvrcholil začiatkom 20. storočia, keď veľké rozlohy vinohradov zničili kruté mrazy, hubové ochorenia a epidémia fyloxéry.

Od polovice 18. storočia nastáva postupný úpadok v produkcii hrozna a výrobe vína, který je  spôsobený zmenou ekonomických vzťahov v Európe a najmä hospodárskou politikou habsburského panovníckeho dvora, ktorý uprednostňoval rakúske vína. Na nepriaznivý vývin mal veľký vplyv aj vzrast konzumácie piva.

V polovici 19. storočia nastáva veľká pohroma v podobe dovtedy nepoznaných chorôb, ako sú múčnatka, ale predovšetkým fyloxéra. Táto choroba sa dostáva do Európy spolu s americkým viničom. V uvedenom období klesla produkcia vína v Pezinku o 70 %. Prežilo len málo pôvodných odrôd.

V tridsiatych rokoch 20. storočia dochádza opäť k zveľaďovaniu vinohradníctva. Plochy viníc sa rozširujú a mení sa odrodová skladba. 80 % vinohradov tvorí nová výsadba viníc založených na štepení ušľachtilch odrôd do odolného amerického podpníka.

V roku 1936 zakladá 126 vinohradníkov z Pezinka  Slovenské vinohradnícke družstvo s cieľom podpory spoločného odbytu vína. Pezinok sa stáva centrom vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.

Po revolučných udalostiach v r. 1948 postupne dochádza k násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva, socializácií vidieka a likvidácií súkromného podnikania. V r. 1950 bolo v Pezinku založené Jednotného roľníckeho družstvo (JRD).

V septembri r. 1951 pôvodné Slovenské vinohradnícke družstvo pohltili štátne Vinárske závody, ktoré sa na dlhé 40-ročné obdobie stávajú monopolným výrobcom vína. Oddeľuje sa prvovýroba (pestovanie hrozna) od jeho spracovania.

Po r. 1955 dochádza podľa vládneho nariadenia k prevodu vinohradov spolu s celými hospodárstvami na socialistické podniky. (vznikajú Jednotné roľnícke družstvá a Štátne majetky).

Sedemdesiate roky 20. stor. boli obdobím najbúrlivejšieho rozmachu vinohradníctva. Budovali sa nové výsadby stredného a vysokého vedenia. Drôtenky s betónovými stĺpikmi v širokých sponoch nahradili staré kolové vedenie na hlavu. Vysádzali sa doporučené produkčné odrody s vysokými hektárovými výnosmi. Budovali sa rozsiahle plochy terás. Tvár krajiny sa zmenila veľkými rekultivačnými zásahmi. Príroda sa prispôsobila mechanizácii. Vinohradníctvo aj vinárstvo sa dostalo na cestu uniformity a monopolu výroby hrozna a vína. Pezinok bol napriek tomu v rámci Československa uznávaným mestom so vzorovým, fungujúcim poľnohospodárskym družstvom a štátnymi Vinárskymi závodmi.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vinice opäť menia. Nastáva proces vysporiadania a navrátenia pôdy pôvodným vlastníkom. Náročnost a zdĺhavosť tohto procesu však zapríčiňuje, že veľa plôch je neobrábaných a spustnutých. Nepriaznivý vplyv má tiež pôsobenie stavebnej lobby v našom regióne a dovoz lacných vín, najmä po vstupe do EÚ. Nákladne vybudované terasy opäť zarastajú krovinami a burinným porastom. Mení sa aj spôsob obrábania vinohradov. Veľké ťažké mechanizmy nahrádzajú modernejšie stroje, avšak často je technika pre malého vinohradníka nedostupná. Terajšie produkčné vinice v pezinskom chotári  obhospodarujú súkromné vinohradnické a vinárske firmy a drobní vinohradníci.

V roku 1995 Pezinskí vinohradníci založili Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov, ktoré sa snaží o zachovanie  starých vinohradníckych a vinárskych tradícii v našom meste.

Víno z pezinských viníc môžete ochutnať v miestnych vínotékach, podnikoch, priamo u producentov,  na tradičných podujatiach ako sú Vínne trhy, Víno a levanduľa, Vinobranie, Pezinské vínne pivnice, Dni otvorených pivníc, Malá vínna ulička, Chute Malých Karpát, Svätomartinské požehnania mladého vína a mnohé ďalšie.

Typické odrody viniča  

Pezinský chotár bol oddávna v prvom rade producentom hrozna na výrobu bielych vín, menej červených vín a doplnkovo sa pestovali stolové odrody. Najväčšie zastúpenie mali zmesky. Tieto poskytovali plné, harmonické vína s primeraným obsahom kyselín. Odrodových vín sa v minulosti dorábalo menej ako v súčasnosti. Avšak dorábali sa aj v minulosti a boli určené predovšetkým na vývoz. Zvláštne postavenie mali v minulosti samotokové vína.

V súčasnosti vinári dorábajú vína všetkých v kategórií od stolových, akostných až po prívlastkové vína. Potešiteľné je, že produkcia stolových vín klesá a rastie produkcia akostných vín s prívlastkom.

Z obdobiapred 19. storočím na zachovali do dnešnej doby sorty na biele vína: rizlingy, veltlíny, silvány, sauvignony, tramíny, muškáty, burgundy. Na výrobu červených vín: Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Portugalské modré, Burgundské modré.

Rizling vlašský je v súčasnom období najpestovanejšou odrodou v pezinskom chotári. V rámci rajonizácie je táto odroda mimoriadne vhodná  do pôdnych a klimatických podmienok tejto oblasti.  V dobrých ročníkoch dáva kvalitné prívlastkové vína s harmonickým obsahom kyselín.

Víno má vôňu po viničovom kvete, charakteristické kyselinky a intenzívne ovocné tóny.

Stanovištné podmienky v Pezinku

Podmienky pestovania viniča a výroby vína ustanovuje zákon č. 313 z roku 2009 o vinohradníctve a vinárstve a jeho dodatky a vyhlášky.

Vinohradnické plochy, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Pezinka patria podľa tohto zákona do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, lokalita Pezinský rajón, obec Pezinok. Vinohradnické plochy sú pomenované a zaradené do jednotlivých honov. Každý vinohradník je povinný registrovať seba a svoje vinohrady na kontrolnom ústave a označiť svoju vinohradnícku plochu prideleným registračním číslom.  Vysádzať nové vinohradnické plochy môže len vinohradník, ktorému bolo udelené právo na výsadbu.

Vybrané registrované vinohradnícke hony v Pezinskom rajóne sú chránené vinohradnickým zákonom a je možné ich užívať len ako vinice.

Tvrdosť, či jemnosť vína závisí od klimatických a pôdnych faktorov, ale aj od  orientácie na svetovú stranu. Ťažšie vína pochádzajú z ílovitých plôch a ľahšie z piesčitého podložia.

Pezinský chotár na nachádza na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát s nadmorskou výškou od 138 do 752 mnm a rozpína sa približne na 48º severnej šírky. Napriek tomu, že vinič je na pôdu v podstate nenáročný, tá dáva vínu rôzne chuťové a vonné zložky. Najlepšie sa mu darí na kamenitých pôdach s dobrou priepustnosťou vody. V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa vinič pestuje na pôde, ktorú pedológovia definujú ako hnedú viničnú pôdu. Ide o svetlohnedú, nevýrazne hrudkovitú, hlinito-piesočnatú pôdu s určitým obsahom žulového skeletu. Časť pezinského chotára je  tvorená substrátom kryštalickej bridlice. V nížinných častiach sa nachádzajú ílovito–piesčité, piesčité až zlepencové sedimenty.

Z klimatických faktorov sú pre vinič dôležité atmosferické zrážky, teplota, slnečný svit a rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou počas vegetácie. Vegetačný cyklus začína približne v polovici apríla a končí v polovici októbra. Pre vinohradníka je veľmi dôležité obdobie teplej jesene tzv. babie leto, v ktorom vrcholí hromadenie cukrov v hrozne. Vinohradnické plochy sa členia na časť podhoria a nížinnú časť.

Priemerná ročná teplota je 10°C a dĺžka slnečného svitu okolo 2100 hodín. Ročný úhrn zrážok je približne 750 mm.

Rozloha viníc v pezinskom chotári je okolo 860 ha. Súčasťou pezinského chotára sú aj vinice v lokalitách miestnych častí Pezinka, Grinava a Cajla.

Vodné nádrže

V 70. – 80. rokoch minulého storočia sa na katastrálnom území mesta Pezinok vybudovalo väčšie možstvo vodných nádrží s rôznym poslaním. Vodná nádrž pod Starou horou sa, pezinčanom známa nie pod lichotivým názvom Kejda vznikla pôvodne s cieľom využitia pre kejdové (kejda – hnoj) hospodárstvo. Na pozemku dnešného Areálu zdravia Rozálka sa v minulom období choval dobytok a a nachádzalo sa tu kejdové hospodársto, ktoré bolo využívané pre potreby hnojenia vinohradov. Na chov dobytka bol potrebný nezávislý zdroj vody, ktorý bol v danom období vyriešený vybudovaním dnešného rybníka. Voda z nádrže sa okrem chovného a hygienického poslania využívala aj pre potreby prípravy ochranných postrekov do viníc.

V oblasti miestnej časti Grinava sa nachádzajú tri navzájom prepojené vodné nádrže, ktoré boli vybudované s cieľom zadržať zrážkové, prívalové a prirodzené vody. V čase letného sucha slúžili na intenzívne zavlažovanie vinohradov. Poľnpohospodárske družstvo tu vybodovalo vzorový zavlažovací systém.

Na katastrálnom území miestnej časti Cajla sa nachádza vodná nádrž známa pod názvom Kučišdorfská priehrada. Táto nádrž bola vybudovaná s cieľom zadržiavať prívalové vody a následne využitie pre závlahy. Pre závlahové potreby sa v súčasnej době nevyužíva.

Všetky vodné plochy na území mesta Pezinok v dnešnej dobe tvoria významný krajinotvorný prvok, sú cieľom pešej turistiky a rekreačného oddychu pezinčanov. Tieto vodné plochy, ktoré sú v dnešnej dobe v správe rybárského zväzu nie sú určené k vodným športom, ale k chovu rýb a športovému rybolovu. Nádrže sú aj významným miestom oddychu sťahovaných vtákov. Hniezdi tu množstvo ornitologicky významných druhov vodného vtactva, ale i rôzne plazy i iné živočíchy.

Pustáky a typický porast v okolí viníc

Pustákmi sa nazývajú vinice, ktoré zostali po epidémii fyloxéry začiatkom 20.storočia opustené. Vinohradníci ich neskôr sčasti skultivovali a sčasti začali slúžiť ako určité hospodárske zázemie vinohradníka. Ten tu pestoval rozličné ovocné stromy a kríky. V pustákoch sa nachádzali tiež prístrešky či objekty, slúžiace pre oddych vinoradníka.

Pôvodné pásmo dubovo-hrabových lesov bolo rozdelené na dve časti. V dolnej vznikli vinice a horná časť bola v prevažnej miere zalesnená bučinami, ktoré dnes tvoria dominantný porast lesov v okolí Pezinka. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v období veľkého rozmachu vinohradníctva bola väčšina pustákov zlikvidovaná na úkor nových rekultivovaných výmer a terasovania svahov. Vyhynuli pôvodné dreviny Mišpule, Oskoruše, Gaštany, Kdule a iné.

Bolo zasypaných množstvo studniček, ráz krajiny sa nezvratne zmenil. Zvyšok neobrábaných pustákov je opäť zalesnený dubmi, ružami a hlohmi. Na viacerých miestach nastupuje pôvodná kernatá, bylinná a trávnatá kvetena, zastúpená napríklad jasencom bielym, poniklecom obyčajným veľkokvetým, vtáčim zobom obyčajným a ďalšími. Prítomnosť človeka v týchto oblastiach zanechala stopy v podobe množstva burinných rastlinných druhov, ako napríklad agát biely, pýr plazivý a ďalšie a taktiež sa tu vyskytuje splanený vinič hroznorodý. 

Peregský dom – typické obydlie priamo vo vinohradoch a vinohradnícke hospodárstvo.

S rozmachom vinohradníctva súvisela potreba vytvorit pravidlá, súhrn právnych predpisov tkz. viničné právo.

Tieto regulovali vzťahy medzi zemepánmi a držiteľmi viníc a samosprávou vinohradníkov.

Z roku 1585 pochádzajú pezinské vinohradnícke štatúty, ktoré okrem iného definovali aj povinnosti a kompetencie bergmajstra. Úrad bergmajstra, ľudovo perega, má v Pezinku prastarý pôvod. Správy o ňom máme už z 13.storočia. Bergmajster mal vo vinohradoch rovnaké kompetencie, ako richtár v obci. Dohliadal a kontroloval všetko dianie vo viniciach.Okrem iného zodpovedal za včasné obrábanie vinohradov, dohliadal či sa pri vyberaní desiatku a odvázaní povinných dávok používali pezinské miery, dohliadal na hájnikov a mnohé iné. Jeho funkcia pretrvala až do roku 1950.

Peregský dom má priblížiť ucelené vinohradnícke hospodárstvo, ktoré bolo okrem obydlia a vinohradov na terasách tvorené studničkou, hospodárskym zázemím a pravdepodobne aj malou zeleninovou záhradkou. Väčšina tradičných vinohradníckych architektúr padla za obeť terasovaniu vinohradov v šesťdesiatych rokoch 20.storočia.

Popri vinohradoch bol hlavným dejiskom práce vinohradníka dom, ktorý si vyžadoval osobitné priestory na spracovanie hrozna a výrobu vína . Pezinský vinohradnícky dom sa rozkladal na úzkej, dlhej parcele a pozostával z obytnej časti, lisovne, pivnice a z ostatných hospodárskych priestorov. 

Chotárne názvy viníc v Pezinku

Zachovalo sa viacero pôvodných chotárnych názvov vinohradov. Naše názvy sú slovenského a nemeckého pôvodu.

Medzi tie najznámejšie patria:

  • Altenberg (Stará hora)
  • Mitterberg (Stredná hora)
  • Wimberg (tiež Windtperk dnes Vimperky)
  • Seeberhacker (Žebráky)
  • Mügl (Nígle)
  • Croftty (Grefty)
  • Mnohé ďalšie, ako napríklad:
  • Spigl,Kröttl, Öden,
  • Hundspaucken, Hafnerberg a ďalšie

Veľmi cenným prameňom sú v tomto prípade zápisnice magistrátu mesta Pezinok. Z nich sa môžeme dozvedieť nielen o polohe vinohradov, ale aj o spôsobe, akým boli zakladané. .

Súčasné názvy chránených honov registrovaných na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave. (Zumberg, Grizandle, Krížna, Hauspereg, Vimpereg, Grefty, Stará hora, Žabky, Holopereg, Narpoch, Dubový vŕšok, Nígle, Holbové, Kudigrunt, Kešenserg, Kitonec,Chrastina, Dlhá, Pezinské Medvedie, Kudigerno, Ranšpereg, Hidlár, Stará hora-Grinava, Poder, Raky, Strieborné)

Lokalita s najstaršími vinohradmi v Pezinku

Za lokalitu z najstaršími vinohradmi v pezinskom chotári dnes podľa tradície považujeme vrch Stará hora. Na ňom sa v 17.storočí rozkladali vinohrady, ktoré niesli názov Alterperg, Mitterperg, Wimpereg a Grefty.

Práve na svahoch Starej hory bol  vysadený jeden z mála starých  vinohradov o ktorom vieme, kedy sa tak stalo. Išlo o vinohrad Neuberg a stalo sa tak v roku 1615. Táto lokalita bola neskôr premenovaná na tzv. Grefty, čo je pôvodne chorvátsky názov, ktorý sa okrem Pezinka vyskytuje napríklad aj v Šenkviciach a Modre. Stará hora je výnimočná lokalita s charakteristickými pôdnymi a klimatickými vplyvmi.

Vahadlová studňa

V minulosti boli v chotári mesta Pezinok vybudované váhadlové studne. Studne boli budované s cieľom zabezpečiť dostatok vody pre vinohradníkov počas vegetečného obdobia. O vodu v studni sa starali vinohradníci pravidelným čistením. Studňa sa používala ako  zdroj pitnej vody pre vinohradníka, ale i dobytok.  V blízkosti váhadlovej studne sa nachádzali betónové nádoby, ktoré v minulosti slúžili na miešanie postrekov ( pre potrebu špricovačky)na ochranu vinohradov. Do dnešnej doby sa zachovali charakteristicky do modra sfarbené nádoby od modrej skalice.

Choroby a škodcovia viniča

Typické choroby viniča nášho regiónu:

  • múčnatka, perenospóra,botritída (pleseň sivá), roztoče, obaľovače
  • škodcovia: predovšetkým škorce
  • srnčia a dančia zver, diviaky

Kamenice

Tiež runy, pásy z voľne ložených kameňov, sú pozostatkom starých vinohradov. Zvyčajne vedú kolmo na vrstenvicu svahu. Vznikali každoročným vynášaním kamenia z vinice a vytvárali tak akési medze medzi jednotlivými vinohradmi. Niekedy boli do nich zapustené hájenky, drevené alebo kamenné vinohradnícke búdy, ktoré boli jednou stenou opreté o kamenicu. Veľké rozlohy vinohradov zanikli začiatkom 20.storočia počas rozsiahlych epidémií choroby viniča-fyloxéry. Kamenice a vinohradnícke terasy sú dnes posledným zvyškom vinohradov, ktoré v tejto lokalite kedysi siahali až pod pezinskú kalváriu a naznačujú ich najväčší rozmach. 

Hájenky

Vinohradník musel neustále rátať z nepriazňou počasia. Ak ho vo viniciach zastihla búrka, prípadne iná prírodná udalosť, využíval na úkryt tzv. hájenky. V našej oblasti išlo o jednoduché kamenné alebo drevené budovy, často jednou stenou prilepené ku kamenici. V minulosti si v týchto prístreškoch vinohradník uschovával aj náradie a často v nich prespával a to najmä v období sezónnych prác vo vinohradoch. Dnes už hájenky v prevažnej miere zanikli a stopami po nich sú už len malé náznaky, najmä spomínané kamenné steny v telese kamenice.

Hájenky boli počas dozrievania hrozna útočiskom aj pre hájnikov, ktorých bývalo v pezinskom chotári pred oberačkami až šesť. Kontrola ich činnosti pripadla horskému úradu na čele s peregom.

Svätý Urban

Patrón vinárov, vína, vinohradníkov Svätý Urban sa oslavuje 25.mája.

O živote sv. Urbana veľa nevieme, zachovali sa len informácie na základe legendy. Dôvodov ustanovenia sv. Urbana ako patróna viníc je viacero, podľa legendy sa svätec ukryl pred prenasledovateľmi vo vinici a na základe tohoto momentu z legendy sa začal tradovat‘ jeho blízky vzt’ah k vinohradníctvu. Sv. Urban sa zobrazuje ako stojaca postava v biskupskom alebo pápežskom rúchu s tiárou alebo mirtou na hlave, drží dvojramenný kríž alebo berlu na dlhšej palici v pravej ruke, v ľavej ruke má knihu s položeným strapcom hrozna.

 

Vinohradníci umiestňovali sochu svätca pri vstupe do viníc samostatne stojacu na stÍpe prípadne v kaplnke. Dôvodom patronátu sv. Urbana nebol len vyššie spomenutý moment z legendy svätca, ale i významný časový medzník – 25. máj, ktorý ovplyvňoval štádiá vývinu viničného kra a teda aj budúcu úrodu. V tento deň sa podľa ľudovej tradície majú začat‘ vo vinici tzv. zelené roboty, t.j. letné práce. Pri soche sv.Urbana vo vinohradoch sa konali rôzne spoločenské udalosti napr. slávnostné prísahy pred nástupom do funkcie vinohradníckych majstrov, hájnikov a ďalších členov správy vinárstva a vinohradníctva. Z historických súvislostí je zrejmé, že vinárske spoločenstvá prechovávali k tomuto patrónovi silnú úctu a vieru.

Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov plánuje 24. 5. 2018 v predvečer sviatku sv. Urbana predstaviť verejnosti novovybudovanú sochu svätca v lokalite revitalizovanej kamenice pod Starou horou. Chceme týmto zavŕšiť prácu na obnove územia pod Starou horou, tejto verejnosťou často navštevovanej lokalite vrátiť stratenú kultúrnu hodnotu a vinohradom zabezpečiť ochranu.

 

Rok vinohradníka a vinára kedysi

Práca vo vinohrade a v pivnici bola rozmanitá a periodicky sa opakovala v rámci ročného cyklu. V dnešnej dobe má pestovanie viniča a spracovanie hrozna iné technické náležitosti, ako tomu bolo v minulosti.

Z tradičnéj ukážky prác vo vinici a pivnici:

Práce vo vinici – rezačka, viazačka, hnojenie, kopačka, podsádzanie nových štepov, štekotukačka (zatĺkanie drevených kolíku – opora pre vinič), prvé zelené roboty, škrábačka, špricovačka, druhé zelené roboty, oberačka

Rezačka (strihačka) – prvá práca, ktorá sa vykonáva vo vinohrade koncom zimy a v predjarí. Pomocou nožníc sa odstraňuje a skracuje stará, prebytočná réva (niekedy sa strihalo na hlavu, dnes podľa systému vedenia viniča).

Viazačka – nasledovala hneď za rezačkou – spočíva vo formovaní a upevňovaní nastrihanej révy ku štekom ( ku dreveným kolíkom), alebo dnes už k drôtenke (moderný systém vedenia viniča).

Hnojenie – niekedy sa používal maštalný hnoj, dnes sú to hlavne umelé hnojivá, rozvážajú po vinohrade a pri kopačke sa zapracujú do pôdy

Kopačka – prekyprenie pôdy do hĺbky 25 – 30 cm na začiatku jari. Pri koreňoch sa robila kopálmi, vidlami, v ťažkých pôdach rýľom. Medzi riadkami sa preorávalo pluhom.

Štekotukačka a špicovanie kolov – zatĺkanie štekov, ako opory pre vinič, prípadne odtraňovanie zhnitých častí 

Podsádzanie nových štepov – dosadenie nových rastlín jako náhrada za uhynuté jedince

Zelené robotyletné práce, ktoré sa vykonávajú počas vegetácie, patrí sem plevačka – vylamovanie zbytočných výhonkov, ktoré nie sú plodonosné a nebudú potrebné ani na budúci rok.

Škrabačka – odstraňovanie buriny a súčasne i kyprenie pôdy. Pri koreňoch sa robila škrabákmi alebo motykami, medzi riadkami zasa šintovačkou (plečkou). Podľa potreby sa opakovala dva, tri až päťkrát počas vegetácie

Špricovačka – ochrana viniča chemickým postrekom pred chorobami. Opakovala sa podľa potreby od jari až do leta. Klasicky sa používala zmes roztokov modrej skalice a vápna (meď, síra a vápnik), dnes je to množstvo špecializovaných postrekov od rôznych chemického zloženia, ale i biologická ochrana.

Heftúfka a zastrkovanie letorastov – viazanie letorastov (kocúru) ku štekom , alebo dnes zastrkovanie medzi drôty vedenia, k čomu patrilo znova vyplievanie zálistkov vylamovanie prebytočných výhonkov).

Snímanie vrškov bolo poslednou zelenou robotou vo vinici.  Odrezávanie, strihanie zbytočných výhonkov, ktoré prevyšovali šteky (kolíky), alebo v modernom vedení horné drôty. Súčasťou toho bolo častokrát pri husto rastúcich odrodách aj odstránenie nadbytočných listov, ktoré bránili prístupu potrebného slnečného svitu pre dozrievajúce hrozno.

Oberačkanajočakávanejšia práca vo vinici.Hrozno sa rezalo nožmi, alebo strihalo vinohradníckymi nožnicami a v putniach sa odnášalo na kraj vinohradu, odkiaľ sa buď hneď, alebo po čiastočnom spracovaní odvážalo do vinohradníkovho domu. Dobrá gazdiná vždy vedela, kde je najkrajšie a najzdravšie hrozno, ktoré bolo treba pooberať predtým, než sa tam vpustili oběrači – tovarichári.Také hrozno vydržalo v dobre vetranej komore až do vianoc. Keď sa oberačka skončila, pre tovarichárov bol nachystaný oldomáš – husacina, lokše, fazuľová polievka so slížami, pagáče,  a samozrejme dobré lanské vínečko.

 

Oberačkou sa na krátku dobu skončili práce vo vinici. Vinohradník už len sledoval ako vyzrievalo drevo. Kontroloval poškodenie mrazmi, prípadne skontroloval chýbajúce, alebo prestárle viničové kry , aby si vedel zabezpečiť novú viničovú sadbu.